reklama

Prečo sme písali primátorovi a o tom, že hovoriť nie nestačí

Začiatkom marca sme spolu s ďalšími poslancami miestneho zastupiteľstva vo Vajnoroch spísali otvorený list primátorovi Bratislavy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Žiadame ho o vyňatie územia bývalého športového letiska z návrhu zmien a doplnkov územného plánu ZaD4

Čo presne to však znamená a aké dôvody nás k tomu viedli? 

Letisko Vajnory
Letisko Vajnory (zdroj: Michal Vlcek)

Na skok do minulosti 

Históriu tohto areálu Vajnorákom pravdepodobne nie je nutné pripomínať, pre lepšie pochopenie súčasnej situácie však zhrňme aspoň základné fakty. 

Prvé lietadlo na letisku oficiálne pristálo v roku 1923, ale mieril naň napríklad aj Milan Rastislav Štefánik v smutne známy deň svojej smrti 4 roky pred tým. Krátko po nežnej revolúcii do Vajnor priletel aj pápež Ján Pavol II. a priamo na mieste celebroval omšu pred státisícovým davom veriacich zo Slovenska aj okolitých krajín. Moderná história letiska je však spätá najmä so športovými lietadlami a leteckými klubmi. Ľudia jeho areál navštevovali počas leteckých dní či pravidelných nedeľných búrz. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zlom vo vývoji nastal v roku 2006, kedy sa spustil predaj územia do rúk súkromných vlastníkov. Zmena majiteľa zároveň odštartovala proces zmeny územného plánu. Investorovi prirodzene nevyhovoval súdobý stav, ktorý areálu aj naďalej určoval využitie pre šport, hoci športové letisko už zaniklo. Žiadal pre svoje pozemky zmenu z funkcie šport na bývanie. To samozrejme vyžadovalo pohľad odborníkov a povolenie mesta, spustili sa štúdie, analýzy miestnej dopravy aj prípadného dopadu výstavby na životné prostredie. Svoje pripomienky okrem samotnej mestskej časti a stavebného úradu smerované predovšetkým k regulácií územia a zníženiu zastavanosti, dávali tiež poslanci, odborné komisie a rovnako občania Vajnor. Všetky tieto výstupy vo väčšej či menšej miere boli do návrhu zapracované a návrh sa dostáva už do spomínaného balíka tzv. návrhu zmien a doplnkom územného ZaD4. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Včerajšie poznatky, dnešné rozhodnutia

Čo nám teda vadí, ak už v minulosti prebehli relevantné štúdie aj pripomienkovací proces?

Najzávažnejší protiargument je skrytý práve v slovku “minulosť.” Hoci neprebehlo viac ako 12 rokov od vyhodnocovacieho procesu, Vajnory a ich okolie počas tohto obdobia prešli nezanedbateľným vývojom. Súčasná situácia robí spomínané štúdie natoľko zastaralými, že nasledovaním ich záverov by sme územie vystavili zbytočným rizikám. Spomeňme napríklad diaľničné kolektory - pôvodný návrh počíta s ich realizáciou, od tej sa však v medzičase upustilo. Dokument rovnako nepredvídal mieru výstavby, ktorá okrem našej obce rástla aj v Pezinku, Čiernej Vode či Chorvátskom Grobe. Vajnory sú pre všetky tieto oblasti tranzitným miestom, a tento nový nápor na dopravu je nutné zohľadniť. Miestnym pravdepodobne netreba pripomínať ani strašiaka menom spodné vody, ktorého si musíme na svojom území strážiť a pribúdajúca výstavba ich stav neustále ovplyvňuje. Spoliehať sa teda na dáta 12 rokov staré je prinajmenšom unáhlené a vystavuje to Vajnory zbytočným rizikám. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Stare letisko Vajnory
Stare letisko Vajnory (zdroj: Michal Vlcek)

Quo vadis, Vajnory? 

Je pochopiteľné a chvályhodné, že samotným Vajnorákom na osude areálu bývalého športového letiska záleží. Často citlivo prežívame, keď územie dlhodobo využívané ako verejný priestor prejde do súkromného vlastníctva a začne významne meniť svoju tvár. V súčasnosti by mnohí radi videli územie pre športové účely, iní by zase radi nechali pozemok voľný, bez akéhokoľvek zásahu. Málokto z domácich sa však teší predstave hromadnej, neregulovanej výstavby.

Či však chceme alebo nie, musíme si priznať realitu v plnej miere: záujem investorov o daný areál pretrváva a len protestovať voči ich plánom nestačí. Súčasný stav je neudržateľný, miesto chátra a najmä - už nie je verejným priestorom. Patrí súkromným vlastníkom a súkromné vlastníctvo je nutné rešpektovať. To však neznamená, že sa máme ako obyvatelia Vajnor akejkoľvek snahy o spoluvytváranie budúceho stavu vzdať a zostať pasívni, práve naopak. Vlastník pozemku neaktívnym nezostane len preto, že sme neaktívni aj my. Aj keby sa tak stalo, tak pozemok samotný bude len naďalej chátrať a po rokoch zostane nepoužiteľným aj na obľúbené vychádzky so psom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nesmieme sa však obmedziť len na protesty a zákazy, inak riskujeme, že stratíme akýkoľvek rešpekt investora, a rozvoj územia si svoju cestu nájde aj bez našej pomoci. Tak ako vlastník pozemku, tak aj my, obyvatelia Vajnor, si potrebujeme určiť priority a nastaviť dlhodobý plán - dohodnúť sa, kde je cieľová rovinka, ku ktorej sa snažíme dostať. Čo má na pozemku stáť a ako má vyzerať, povedzme o 20, 30 rokov? Aké funkcie má plniť, v akom vzťahu s okolím má byť? Povedané stručne: potrebujeme vlastný plán B, spoločnú víziu nás, Vajnorákov. Len tak dokážeme usmerňovať kroky investora aj mesta, od ktorých spolupráce budúci vývoj záleží najviac. 

Čo si myslíte vy? 

Cesta ako bude toto územie v budúcnosti vyzerať je stále otvorená. Otvorený je ideál nášho budúceho vývoja tohto územia. Preto budeme radi, ak s nami obyvatelia Vajnor zostanú v kontakte a vyjadria svoj názor,.

Michal Vlček

Michal Vlček

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Ak si myslíte, že niečo dokážete alebo nedokážete, v oboch prípadoch máte pravdu". Snažím sa, aby prvá možnosť bola v živote tá správna. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu